Posted in Tipy, triky a nakupovanie, záhrada

Kupujeme náradie do záhrady časť 1. – ošetrovanie stromov.


Na ošetrovanie stromov používame rôzne záhradné nožnice, sekery a píly. Niekto nedá dopustiť na dedove kovové nožnice, niekto kupuje každý rok to najlacnejšie. Ja sa s Vami podelím o náradie, ktoré mi po dlhých rokoch sadlo a som s ním spokojný.

Nožnice

Jedným zo základných náradí na údržbu stromov, kríkov a rastlín sú určite nožnice na strihanie konárov, viniča a zber úrody. Aj keď sa na trhu nachádza množstvo výrobkov a firiem, z môjho pohľadu je najdôležitejšia kvalita. V zásuvke sa mi povaľuje množstvo rôznych nožníc, počnúc starými celokovovými, do ktorých už málokde dostať pružinu, až po lacné “jednorázové” neznačkové.

No aj napriek tomuto výberu sa mi vždy do rúk pripletú nožnice FISKARS P26 Singlestep. Som majiteľom 2ks týchto nožníc, prvé som kupoval priateľke v peknej pastelovej lilavej farbe, no nakoľko som si ich obľúbil aj ja, musel som si zadovážiť také isté.

Záhradné nožnice FISKARS P26

Ľahké, univerzálne záhradné nožnice určené na strihanie stromov, kríkov a viniča.
Príjemné držanie, ktoré nenamáha ruky.
Sú vhodné pre praváka aj ľaváka. 
Prestrihnú konáre do hrúbky asi 2cm bez námahy, pri hrubších do 3cm je potrebné si dopomôcť aj druhou rukou, na väčšie priemery už neodporúčam.
Menej vhodné na oberanie viniča a úrody.

Plusy:
– ergonómia
– P/Ľ použitie
– nízka hmotnosť
– skvelý pomer cena/výkon

Mínusy:
– menej vhodné pre zber viniča
– nemá púzdro

Pílka

Píla nám slúži na prerezávanie stromov a kríkov. Používame ju na hrubšie konáre, ktoré už nevieme odstrihnúť nožnicami. Aj v tejto kategórii môžeme natrafiť na píly rôznych prevedení a cenovej kategórie. Najčastejšie sa používajú rôzne rámové píly, chvostové píly alebo prerezávacie píly, ktoré sú tvarovo prispôsobené tak, aby sa dostali aj do tých najneprístupnejších miest.

Ja najradšej používam prerezávaciu pílu FISKARS Xtract SW73. Je ľahká, spratná, viem si ju pripnúť na opasok alebo odložiť do vrecka montériek. pílové zuby sú ostré a ergonomicky tvarované, nezanášajú sa ani pri čerstvom dreve, čo sa mi pri lacnejších pílkach dosť často stávalo.

Prerezávacia záhradná pílka Fiskars Xtract SW73

Fiskars SW73 Xtract

Ľahká, zasúvacia píla určená na prerezávanie čerstvých konárov a vetiev. Jej list so striedavo vybrúseným tvarom zubov umožňuje ľahký účinný rez ťahom s minimálnou námahou. Je vybavená praktickou karabínkou na zavesenie a bezpečnostnou zarážkou proti skĺznutiu prstov. Čepel dĺžky 255mm umožňuje rezať konáre až do hrúbky 120+mm. Aj napriek vyššej cene, na základe osobných skúseností odporúčam zainvestovať, hlavne kvôli bezproblémovému rezu čerstvého dreva.

Plusy:
– zásuvný mechanizmus a karabínka
– kvalitné brúsené zuby
– nízka hmotnosť
– pomer cena/výkon

Mínusy:
– pre niekoho vysoká cena

Sekera

Bez sekery sa asi nezaobíde žiadny záhradkár. A verím tomu, že každý má v záhrade aspoň dve-tri sekery. Jednu malú na štiepanie triesok a napíleného dreva, jednu kálačku a jednu univerzálnu.

A práve univerzálnosť spĺňa sekera FISKARS X7. Tá je daná konštrukciou, rozmermi a hmotnosťou. Okrem prác v záhrade je navyše vhodná aj na kempovanie, turistiku, outdoor použitie, do auta, lode a na dovolenku.

Sekera kempingová/univerzálna FISKARS X7

Fiskars X7

Ľahká, no aj napriek tomu efektívna sekera. Vhodná na osekávanie nových výhonkov stromov, malých krov, štiepanie triesok do kachieľ a na rôzne voľnočasové aktivity. Je spratná a ľahká, preto nájde uplatnenie naozaj všade. Pri prvom kontakte s ňou som sa obával, či vydrží jej rukoväť v celistvosti, pre jej dutú konštrukciu z plastu, no obával som sa zbytočne.
Neodporúčam na tvrdé a húževnaté drevo ako agát a mandľa, pri ktorých sa mi ju podarilo poriadne otupiť a vyštrbiť.

Plusy:
– spratná, ľahká
– obal zamedzujúci porezaniu
– univerzálna

Mínusy:
– vysoká cena
– nevhodná na tvrdé dreviny

Posted in záhrada

5+1 prírodných hnojív pripravených z domáceho odpadu a jeden bonus


Každoročne o takomto čase nastáva pre záhradkára začiatok sezóny. Vysádzajú sa prvé druhy zeleniny na priesady, strihá sa vinič a niektoré stromy, začína sa predjarný postrek proti škodcom, nakupujú sa semiačka, plánuje sa záhrada. Pri tomto všetkom by sa nemalo zabúdať ani na hnojenie.

Maštľný hnoj

Každý záhradkár raz začas pohnojí pôdu klasickým kravským alebo slepačím hnojom, no sú rastliny (nielen v záhradách), ktoré potrebujú pravidelné hnojenie. Najjednoduchšia cesta je ísť a kúpiť tekuté hnojivo v špecializovaných obchodoch, no väčšina z nás zabúda, že bežné odpadky z domácnosti nám vedia pomôcť tiež a môžu nahradiť chémiu.

Z domácnosti vieme použiť

  • vodu z akvária, ktorú bežne vylievame pri výmene
  • popol z krbov a kachiel
  • kávovú usadeninu
  • škrupiny z vajíčok
  • banánové šupky

Voda z akvárií

Môj zdroj hnojiva

Zakalenú vodu, ktorú odsajeme pri výmene z akvária, väčšinou akvaristi použijú maximálne na prečistenie filtra a potom končí vyliata vo WC. No takáto voda je plná dusíka a ďalších živín, ktoré rastliny priam milujú a potrebujú. Môžeme ňou zalievať všetky druhy rastlín, či už doma alebo aj na záhrade.

Popol

Popol

Používa sa ako záhradné hnojivo a náhrada vápna. Chladný popol sa rozsype na hriadkach a zapracuje sa do pôdy. Ja ho sypem počas celej vykurovacej sezóny do starých hriadok a na jar len skyprím rotavátorom. Avšak pozor, nemal by sa používať na kyslomilné rastliny.

TIP: popol dobre poslúži aj na roztopenie námraz namiesto soli v zimných mesiacoch.

Kávová usadenina

Kávová usadenina

Použijeme ju na okyslenie pôdy a na výživu všetkých kyslomilných rastlín, ako sú azalky, ruže, rododendrony alebo čučoriedky. Usadeninu necháme vyschnúť na starých novinách alebo kuchynských papierových utierkach. Pridávame ku koreňom rastlín. Avšak pozor, aj v tomto prípade platí menej je viac. S prihnojovaním to netreba preháňať, nakoľko môže dôjsť k prílišnému prekysleniu pôdy, ktoré nemusia prežiť ani tie najkyslomilnejšie rastliny.

TIP: kávová usadenina sa v záhrade dá použiť aj proti slimákom a túlavým mačkám. Tieto živočíchy totiž nenávidia kávu. Ak chcete svoje záhony ochrániť pred slimákmi, rozsypte okolo nich usadeninu a slimáky sa tomuto miestu budú vyhýbať. Podobne postupujte aj pri mačkách. Okolo záhrady na pár miestach nasypte nenápadné kôpky usadeniny a mačky sa už vašej záhrade budú vyhýbať.

Škrupiny z vajíčok

Škrupiny z vajíčka

Vaječné škrupiny používame (koho by to napadlo, však?) ako zdroj vápnika. necháme vysušiť, rozdrvíme ich na čo najjemnejšie. Pre lepší efekt môžeme použiť mixér. Aplikujeme okolo korienkov rastlín. Samozrejme nepoužívame na rastliny, ktoré nemajú radi vápenaté pôdy a hnojivá.

Pokračovanie na 2. strane >>>>>>

Posted in záhrada

Záhrada: chutné polievky a omáčky? Pestujte polievkový strom…


Máte radi kvalitné vývary? Ligurček s petržlenom sa Vám už prejedol? Mám tu tip na skvelú rastlinu, ktorá dokáže s polievkami divy. A nielen to.

Tento strom Vás dokáže zaujať už na prvé počutie a čo potom na prvý pohľad? Zelenina málokedy totiž dokáže dorásť do tak veľkých rozmerov, ako tento, zo začiatku nenápadný stromček. A jeho názov vystihuje len jednu z možností pre čo sa ho oplatí pestovať. Jeho listy vyrastajú z centrálnej stonky párovo oproti sebe a sú úzke a dlhé asi 10-15cm. Vyvíjajú sa od neskorej jari a jej farba postupne prechádza počas leta do tmavozelenej farby. V popise čo sme k tejto rastline dostali, sa píše, že jej listy majú na jar purpurovú farbu, no náš strom sa asi pomýlil, alebo ho máme iba krátko (druhú sezónu, z toho prvú už mal listy, keď sme vysádzali), lebo na jar mal svetlozelené listy. Ich chuť je kombináciou chutí ligurčeka (maggi), cesnakových a cibuľkových výhonkov, poprípade pažítky.

Zaujal Vás tento článok a nechcete si nechať ujsť ďalší? Prihláste sa na odber noviniek a nič Vám už neujde

Join 100 other followers

Mladé listy sa používajú do polievok (2-3 listy s kombináciou vetvičky ligurčeka, alebo 5-6 listov samostatne) a dodávajú nezameniteľnú chuť, čerstvé sa môžu použiť do šalátov, omáčok, na rôzne marinády na mäso. Vynikajúce sú na ochutenie praženice. Listy sú nutrične veľmi bohaté – až 10% zloženia tvoria bielkoviny, ktoré sú hodnotnou zložkou ľudskej stravy. K jeseni sú staršie listy vhodné na prípravu aromatického bylinného čaju. Osobne som túto sezónu vyskúšal listy vysušiť a rozomlieť na sypké korenie. Pridávame ho ako korenie do polievok a chutí to rovnako ako čerstvé listy.

Polievkový strom
Náš krásavec v auguste 2018, keď mal výšku asi 1,5m

Polievkový strom navyše patrí medzi významné čínske liečivé rastliny – listy a mladé výhonky majú silnú antioxidačnú schopnosť využívanú v prevencii civilizačných ochorení, popisované sú aj ich analgetické (bolesť tíšiace) aj antidiabetické účinky. Priaznivci zdravého životného štýlu iste ocenia ich výrazné detoxikačné účinky, pre ktoré sú mimoriadne vhodné ako jarná očista tela. Zdroj: zelenykurier.sk

Upcycle Windows 7 petition image

Polievkovému stromu by sa u nás malo dariť v polohách, kde teploty v zime neklesajú príliš pod – 20°C. Mladé rastliny by sa do 3 roku mali chrániť v oblasti kmeňa proti mrazom obalením, potom sú plne mrazuvzdorné. Na jeseň zhadzujú kompletne listy aj s centrálnymi stonkami a ostane iba holý kmeň, tak sa nezľaknite, že vám ho niekto ošklbal, ako sa to stalo mne. Avšak pozor, strom rastie veľmi rýchlo a narastie do výšky až 10 metrov. Odporúčam použiť rez vo výške, ktorú ešte uznáte za vhodnú. Strom sme zasadili na jar 2018 a mal výšku asi 40cm, už prvý rok dorástol do výšky asi 1,5m. Po ďalšom roku máme asi 2,5m strom. Staršie stromy kvitnú bielymi silne voňavými kvetmi na začiatku leta. je úplne nenáročný na pôdu, obľubuje slnečné stanovisko, poprípade polotieň, potrebuje pravidelnú zálievku ináč listy rýchlo uschýnajú na krajoch.

Polievkový strom mleté korenie
Usušené a mleté listy používame ako korenie do polievky.
Posted in Tipy, triky a nakupovanie, Uncategorized, záhrada

5 kníh, ktoré by nemali chýbať v knižnici záhradkára.


Ako mnohí z Vás v dnešnej dobe aj ja sám čerpám veľa nápadov a inšpirácií z internetu, no pri tom množstve informácií mám rád, keď si tie najdôležitejšie viem prečítať aj mimo domu alebo bez zapnutia PC. Samozrejme, že zaujímavé veci si rád vytlačím, no niekedy je to dosť náročné (tlačiť 350 stránkovú knižku – podotýkam voľne stiahnuteľnú, je už naozaj na nervy a aj keď mám úspornú atramentovú tlačiareň, je to časovo zdĺhavé). Preto si rád vždy, keď môžem a viem, že to stojí za to, zaobstarám radšej knihu.

Chcete byť informovaný o aktuálnych článkoch? Prihláste sa k odberu a už nezmeškáte ani jeden!

Po napísaní článku a “Troch sestrách” som si urobil zoznam, kníh, ktoré si musím kúpiť a prečítať. Z celého tohto zoznamu mám zatiaľ iba jednu knižku, no aj tá zatiaľ leží na poličke, čakajúc na prečítanie. čoskoro to však napravím. A teraz ten sľúbený zoznam.

Louise Riotte: Mrkva ľúbi paradajky

Na pohľad útla kniha, no obsahom veľmi nápomocná, či už pre začiatočníkov, ale aj ostrieľaných záhradkárov. Prvýkrát vyšla v roku 1975 a odvtedy sa umiestňuje na prvých miestach v predaji. Neviete prečo Vám nevyšla úroda hrachu zasadená pri cibuli? Prečo paradajky hnijú pri stopkách, keď sú vysadené na hriadke, kde ste mali minulý rok zemiaky? Na všetky tieto otázky dostanete odpovede v tejto knihe. Samozrejme odporúčam aj druhú knihu autorky Ruže ľúbia cesnak.

Bill Mollison a Reny Mia Slay: Úvod do permakultúry

Kniha od “otca” permakultúry, ako nazývajú autora, je dobrým úvodom do tejto problematiky. Aj keď je kniha písaná globálne, je napísaná zrozumiteľne. No ak sa chcete dozvedieť skôr o permakultúre nášho prostredia, siahnite po knihách od autorov žijúcich v našich končinách.

Oficiálny text vydavateľa: Kniha vhodná pre záhradkárov, chovateľov, poľnohospodárov, architektov, ekonómov a všetkých ostatných ľudí, ktorí majú záujem na zlepšovaní života na planéte Zemi vás jednoduchým spôsobom uvedie do permakultúry, ktorá je systémom pre navrhovanie trvalo udržiteľných ľudských sídiel. Permakultúra (permanentná/trvalá – kultúra) je prístup k životu, založený na etickom využívání krajiny, ktorý kombinuje mikroklímy, rastliny, zvieratá, pôdu, vodné hospodárstvo, štruktúry a ľudské potreby do vzájomne komplexne spolupracujúcich, produktivnych komunít.

Igor Ljadov: Minimum práce – maximum úrody

Na internete som narazil na metódy Igora Ljadova, ktorý v podmienkach drsného severného Ruska dokáže pestovať zeleninu v biokvalite a veľkých výnosoch. Ideálne metódy pre pestovateľov v našich podmienkach.

Oficiálny text vydavateľa: Kniha v slovenskom jazyku Minimum práce – Maximum úrody popisuje inteligentnú záhradu Igora Ljadova, v ktorej aj napriek drsnejším klimatickým podmienkam na severe Ruska dosahuje nadmerné výnosy biozeleniny bez použitia syntetickej chémie. Metóda pestovania Igora Ljadova je vhodná do všetkých polôh na Slovensku a Česku vrátane podhorských a horských oblastí a do všetkých typov pôd.

Annelore Bruns a Susanne Bruns: Biozáhrada – praktická príručka

Oficiálny text vydavateľa: Čerstvé ovocie a zelenina zo záhrady priamo na váš stôl Prírodné pestovanie ovocia a zeleniny neobohacuje len možnosti nášho stravovania, ale odhaľuje aj súvislosti medzi svetom rastlín a zvierat, zemou, vesmírom a človekom. Pozorovať klíčenie a rast rastlín a pomáhať im pri tomto procese, prežívať neustále sa meniacu hru prírodných dejov, to všetko prináša radosť z práce pod šírym nebom. Autorky nám podrobnou, stručnou a presnou formou ponúkajú poznatky potrebné na úspešné pestovanie a zber zdravého ovocia a zeleniny bez chemických látok. Praktická kniha s množstvom tipov pre každého, kto dokáže oceniť chrumkavé šaláty, voňavé rajčiny, aromatické koreniny a lahodné ovocie z vlastnej záhradky.

I.Hričovský a Boris Horák: Ivan Hričovský záhradkárom – Diár

Záhradkárom asi prof.Hričovského predstavovať netreba. Aj napriek svojmu veku nerpestáva radiť a odovzdávať svoje skúsenosti svojim študentom a odbornej aj laickej verejnosti. Z jeho diel vyberám práve túto knihu, nakoľko ma zaujal svojou koncepciou diáru, kde na jednom mieste človek získa návody a rady a zároveň si môže dopisovať aj svoje poznatky.

Oficiálny text vydavateľa: Nestor slovenského ovocinárstva a záhradkárstva profesor Ivan Hričovský prichádza na slovenský knižný trh s ďalšou novinkou pre nadšencov záhradkárských prác – DIÁR: Ivan Hričovský záhradkárom. V tejto plnofarebne ilustrovanej nadčasovej publikácii nájdete mnoho cenných námetov a návodov pre vaše práce v záhrade. Na 224 stranách má diár popri uverejnených praktických radách miesto aj pre vlastné dopisovanie rôznych nápadov a postupov, odporúčaní, tipov a rád, ktoré môže každý z nás získať od priateľov, na výstavách, z televíznych alebo rozhlasových relácií, či z časopisov, novín, odbornej literatúry alebo z internetu. Postupným dopĺňaním poznatkov na stránky sa tak diár môže stať vaša osobná Múdra kniha záhradkára.


martinus.sk Online kníhkupectvo BUX.sk PantaRhei.sk knizne pribehy

Veľa z Vás určite pozná aj iné knihy, ktoré ste zdedili, alebo dostali do daru, alebo ste na ne natrafili pri svojich nákupoch. Budem rád, ak sa o ne podelíte v komentári na konci stránky. A ak by sa ich nazbieralo viac, možno sa dočkáte ďalšieho článku.

Posted in záhrada

Záhrada: vyskúšajte pestovanie zeleniny ako severoamerický indiáni.


Každoročne pestujeme na jednom políčku iba tri druhy zeleniny: sladkú kukuricu, fazuľu a cukety poprípade iný druh tekvice na skúšku (minule to bolo Hokaido).

Pozemok pre tri sestry
Rok 2019 – kukurica, cuketa, na spodnom okraji skorá a neskorá fazuľa, zboku cibuľa.

Ani som netušil, že tieto tri plodiny boli základom jedálnička severoamerických Indiánov a už vôbec nie to, že ich indiáni z kmeňa Cherokee vo svojej mytológii označovali ako “Tri sestry” a boli to pre nich posvätné plodiny. Ich kombináciou si Indiáni zaistili základný zdroj kalórií vrátane dôležitých minerálov a vitamínov prakticky po celý rok. Ich poľnohospodárstvo a pestovanie týchto plodín malo blízko tomu, čo dnes poznáme pod názvom polykultúrne pestovanie rastlín.

“Polykultúra znamená mnohodruhová kultúra, druhy sú rôzne premiešané na jednom záhone. Rastliny si v nej pomáhajú a konkurujú a spomínajú pri tom nostalgicky na staré časy, keď v prírode rástli ich predkovia voľne a divoko, kde ich napadlo a o hriadkach a nezáživných monokultúrach se im nočné mory ešte ani len nesnívali.”
Definícia z knihy “Kompletní návod k vytvoření ekozahrady a rodového statku” od Jaroslava Svobodu

Kukurica je totiž ideálnym základom ľudskej stravy. No neobsahuje dôležité aminokyseliny (lyzín a tryptofán) a vitamíny (Ryboflavín – vitamín B2 a niacín – vitamín B3). Tieto látky sú obsiahnuté vo fazuli. Tekvice sú zase vynikajúcim zdrojom vitamínu A a z ich semien sa dá získať kvalitný rastlinný olej, ktorý kukurica a fazuľa nemajú.

A prečo sú vlastne tieto plodiny vhodné na spoločné pestovanie? Zistilo sa, že tvoria dokonalú symbiózu a navzájom využívajú všetky dostupné podmienky, no zároveň sa dopĺňajú, čím dokážu priniesť úrodu aj bez záhradníckych prác.

Tekvice sa rozprestrú na prízemí a svojimi veľkými listami zatienia pôdu a tým poskytnú ochranu pred vysychaním zeminy a zamedzia rastu buriny.
Kukurica slúži ako vhodná opora pre popínavú fazuľu, čím odpadá jej kolíkovanie, alebo výroba podpornej konštrukcie. Naviac svojimi koreňmi vylučuje do zeme cukry, ktoré predstavujú ideálnu výživu pre dusík zadržiavajúce baktérie, žijúce v koreňovom systéme fazule.
Fazuľa pomocou baktérií, žijúcich v koreňovom systéme púta do pôdy dostatok vzdušného dusíka,čím dokonale “hnojí” seba, kukuricu aj tekvicu.

Prečítajte si tiež: 5 kníh, ktoré by nemali chýbať v knižnici záhradkára.

Svojím výškovým rozpoložením dokážu rastliny oveľa lepšie využiť na spoločnej ploche slnečné svetlo pre fotosyntézu ako pri pestovaní samostatne. Taktiež vytvárajú vlastnú mikroklímu, ktorá znižuje potrebu zálievky a likvidácie buriny s vysokým výnosom úrody

Ako na to

Tento spôsob budem skúšať na ploche asi 3×4,5m podľa priloženého obrázku. Tmavšie polia zobrazujú kopček priemeru asi 45cm a vysoký 10cm, sem budeme sadiť kukuricu a fazuľu, svetlejšie polia zas kopček priemeru asi 30cm rovnakej výšky, sem budeme sadiť tekvicu.

Políčko

Prvá sa vysádza kukurica koncom apríla až začiatkom mája, keď už pominie hrozba celodenných mrazov. Nakoľko rastie pomaly, necháme jej náskok, aby potom mohla poslúžiť ako opora. Zasejeme semiačka a to tak že si v strede kopčeku urobíme 5 dierok, do ktorých vložíme po dve semiačka, toto zopakujeme v každom kopčeku. Keď je už z kukurice rastlinka vysoká asi 12-15 cm, vysejeme okolo fazuľu tak, že urobíme okolo kukurice 3 diery do ktorej vložíme po dve až tri semiačka fazule.Zároveň vysadíme aj tekvicu a to tak že do menších kopčekov urobíme 2 diery na protiľahlých krajoch a vložíme po 3 semiačka tekvice. Ak je potrebné, pomôžeme rastlinkám fazule uchytiť úponky na stonky kukurice.

Avšak pozor, ak je kukurica nahusto, necháme len najsilnejšie tri rastliny. Fazuľu zas preriedime tak, aby sa na jedno steblo kukurice plazili dve rastliny. Fazuľu volíme polopopínavú odrodu, ktorá nenarastie do výšky viac ako 2 metre, aby umožnila rásť aj kukurici. Z tekvíc je vhodná hociktorá odroda cukety alebo odroda Hokaido.

Ak sa Vám moje články páčia, prihláste sa k pravidelnému odberu a už nikdy nezmeškáte novinky z blogu Záhrada na streche

Použité články ako inšpirácia k napísaniu článku:
Lowtech Institute – EN
Potravinové zahrady – CZ
Plní elánu – SK