Posted in záhrada

5+1 prírodných hnojív pripravených z domáceho odpadu a jeden bonus


Každoročne o takomto čase nastáva pre záhradkára začiatok sezóny. Vysádzajú sa prvé druhy zeleniny na priesady, strihá sa vinič a niektoré stromy, začína sa predjarný postrek proti škodcom, nakupujú sa semiačka, plánuje sa záhrada. Pri tomto všetkom by sa nemalo zabúdať ani na hnojenie.

Maštľný hnoj

Každý záhradkár raz začas pohnojí pôdu klasickým kravským alebo slepačím hnojom, no sú rastliny (nielen v záhradách), ktoré potrebujú pravidelné hnojenie. Najjednoduchšia cesta je ísť a kúpiť tekuté hnojivo v špecializovaných obchodoch, no väčšina z nás zabúda, že bežné odpadky z domácnosti nám vedia pomôcť tiež a môžu nahradiť chémiu.

Z domácnosti vieme použiť

  • vodu z akvária, ktorú bežne vylievame pri výmene
  • popol z krbov a kachiel
  • kávovú usadeninu
  • škrupiny z vajíčok
  • banánové šupky

Voda z akvárií

Môj zdroj hnojiva

Zakalenú vodu, ktorú odsajeme pri výmene z akvária, väčšinou akvaristi použijú maximálne na prečistenie filtra a potom končí vyliata vo WC. No takáto voda je plná dusíka a ďalších živín, ktoré rastliny priam milujú a potrebujú. Môžeme ňou zalievať všetky druhy rastlín, či už doma alebo aj na záhrade.

Popol

Popol

Používa sa ako záhradné hnojivo a náhrada vápna. Chladný popol sa rozsype na hriadkach a zapracuje sa do pôdy. Ja ho sypem počas celej vykurovacej sezóny do starých hriadok a na jar len skyprím rotavátorom. Avšak pozor, nemal by sa používať na kyslomilné rastliny.

TIP: popol dobre poslúži aj na roztopenie námraz namiesto soli v zimných mesiacoch.

Kávová usadenina

Kávová usadenina

Použijeme ju na okyslenie pôdy a na výživu všetkých kyslomilných rastlín, ako sú azalky, ruže, rododendrony alebo čučoriedky. Usadeninu necháme vyschnúť na starých novinách alebo kuchynských papierových utierkach. Pridávame ku koreňom rastlín. Avšak pozor, aj v tomto prípade platí menej je viac. S prihnojovaním to netreba preháňať, nakoľko môže dôjsť k prílišnému prekysleniu pôdy, ktoré nemusia prežiť ani tie najkyslomilnejšie rastliny.

TIP: kávová usadenina sa v záhrade dá použiť aj proti slimákom a túlavým mačkám. Tieto živočíchy totiž nenávidia kávu. Ak chcete svoje záhony ochrániť pred slimákmi, rozsypte okolo nich usadeninu a slimáky sa tomuto miestu budú vyhýbať. Podobne postupujte aj pri mačkách. Okolo záhrady na pár miestach nasypte nenápadné kôpky usadeniny a mačky sa už vašej záhrade budú vyhýbať.

Škrupiny z vajíčok

Škrupiny z vajíčka

Vaječné škrupiny používame (koho by to napadlo, však?) ako zdroj vápnika. necháme vysušiť, rozdrvíme ich na čo najjemnejšie. Pre lepší efekt môžeme použiť mixér. Aplikujeme okolo korienkov rastlín. Samozrejme nepoužívame na rastliny, ktoré nemajú radi vápenaté pôdy a hnojivá.

Pokračovanie na 2. strane >>>>>>

Posted in Recepty

Recepty: Bohatý ryžový nákyp


Dnes som dostal chuť na sladký obed. Jednoduchý, časovo stredne náročný a hlavne zrealizovateľný z prísad, ktoré sa nachádzajú bežne v domácnosti. Pre “lenivca” ako som ja ideálny obed 😀 . A pre čo ten názov “bohatý”? Bežne sa používa 350g ryže, no ja používam skoro dvojnásobok, nákyp je hutnejší a sýtejší. Ovocie pridávam iba ako prílohu, nie každý v rodine má rád ovocie v nákype.

Ryžový nákyp 01
Obrázok od Britta Gade z Pixabay

Na 1 dávku budeme potrebovať nasledovné:

  • 600g ryže
  • 1l mlieka
  • 50g masla
  • 3 vajíčka
  • štipka soli
  • 100g práškového cukru
  • 1bal vanilínového cukru
  • maslo a jemnú strúhanku na vytretie pekáča
  • ovocie, riedky lekvár, šľahačka – podľa chuti ako príloha

Postup:

Ryžu prepláchneme, dáme do hrnca, zalejeme polovicou mlieka, pridáme štipku soli a varíme za stáleho miešania na miernom ohni. Postupne ako sa mlieko odparuje a vsiaka do ryže, prilievame ďalšie až kým nevznikne hustejšia kaša. Odstavíme a necháme trochu vychladnúť.

Uvarená ryža v mlieku

Vymažeme si pekáč maslom a vysypeme strúhankou. Do mierne vychladnutej zmesi pridáme maslo, práškový cukor, vanilínový cukor, žĺtka a premiešame. Z bielkov si vyšľaháme tuhý sneh, ktorý vpracujeme do zmesi. Tú vylejeme do pekáča a vložíme do predom vyhriatej rúry na 180°C. Pečieme 35-40 minút. Pred koncom pečenia špajdlou skontrolujeme či je nákyp prepečený.

Podávame s obľúbeným kompótom alebo riedkym lekvárom, poliaty sirupom, so šľahačkou, posypaný práškovým cukrom. Pri tomto sa naozaj medze nekladú. Dnes som si vybral kombináciu javorového sirupu s príchuťou brusnice a práškového cukru.

Join 100 other followers
Ryžový nákyp s brusnicovým sirupom
Chefshop.sk - Všetko pre kuchárov a cukrárov
Posted in Recepty

Recepty: 2 nesmrteľné šaláty podľa ČSN


Určite sa pamätáte na nesmrteľné šaláty z čias minulých. Dostali sa mi do rúk, vlastne na obrazovku monitora, útržky z knihy “Receptúry studených pokrmov” a rád sa s Vami podelím. Originálne receptúry sú písané na 10kg hotového šalátu, ja som ich upravil na 1kg.

Parížsky šalát podľa ČSN, receptúra 50160

Suroviny potrebné na 1kg  parížskeho šalátu:

  • 400 g parížskej salámy
  • 180 g sterilizovaných sladkokyslých uhoriek
  • 60 g sterilizovaného hrášku
  • 25 g cibule
  • 300 g majonézy (najlepšie doma robenej)
  • 10 g cukru krupice
  • 10 g soli (odporúčam pridávať až po ochutnaní podľa potreby)
  • 20 g plnotučnej horčice
  • 5 g octu
  • 8 g worcesterovej omáčky
  • 0,5 g mletého čierneho korenia

Postup prípravy:

Salámu a uhorky nakrájame na tenké pásiky, zmiešame s majonézou, hráškom a nadrobno nakrájanou cibuľou. Ochutíme octom. horčicou, cukrom, worcestrovou omáčkou a čiernym korením, podľa potreby osolíme. Necháme pol hodinu odležať v chladničke a podávame.

Majonézové šaláty
Obrázok od Sinan COŞKUN z Pixabay

Vlašský šalát podľa ČSN, receptúra 50142

Suroviny potrebné na 1kg vlašského šalátu:

  • 350 g prílohových zemiakov (uvarených deň vopred)
  • 228 g šunkovej salámy (z bravčového mäsa)
  • 90 g sterilizovaných sladkokyslých uhoriek
  • 20 g sterilizovaného hrášku bez nálevu
  • 32g zeleru (vareného)
  • 48 g mrkvy (varenej)
  • 20 g plnotučnej horčice
  • 0,5 g mletého čierneho korenia
  • 15 g octu
  • 5 g worcesterovej omáčky
  • 200 g majonézy (najlepšie doma robenej)
  • 10 g cukru krupice
  • 10 g soli (odporúčam pridávať až po ochutnaní podľa potreby)
Veľký výběr exotických ingrediencíí zo všetkých kůtov sveta

Postup prípravy:

Zemiaky uvarené v šupke ešte za tepla ošúpeme a necháme vychladnúť. Vychladnuté ich nakrájame na rovnomerné pásiky alebo kocky , pridáme rovnako tvarované uhorky a zeleninu, salámu nakrájanú na pásiky, hrášok bez nálevu a všetko spojíme majonézou zmiešanou s horčicou a octom. Šalát osladíme, okoreníme, podľa potreby osolíme a ľahko premiešame. Necháme pol hodinu odležať v chladničke a podávame.

Majonézový šalát 01
Obrázok od perovict z Pixabay

Bonus: domáca majonéza

Na základnú dávku budeme potrebovať:

  • 3 žĺtka z vajec veľkosti M
  • 210g čo je asi 250ml slnečnicového oleja (my sme zvykli dávať 2x1dcl “horčičák” doplna)
  • na dochutenie soľ, cukor, ocot alebo citrónovú šťavu

Postup

Vajíčka a olej necháme odstáť, nech sa zohrejú na izbovú teplotu. Z vajíčok oddelíme žĺtka (bielka použijeme inde). Vložíme do misky a ideálne ručne (pohodlnejší môžu použiť ručný šľahač na nízke otáčky alebo kuchynský robot s metličkou) vareškou začneme miešať vajíčka, postupne po kvapkách prilievame olej. Keď zmes začne hustnúť a blednúť, môžeme začať olej pridávať jemným prúdom. Po zamiešaní poslednej kvapky oleja nám vznikne hustá masa, ktorú osolíme štipkou soli, osladíme štipkou cukru a dochutíme asi 1ČL citrónovej šťavy. Keď majonézu pripravujem do vianočného zemiakového šalátu, použijem vždy nálev z uhoriek.

Klarstein kuchynský robot

Bella Rossa kuchynský robot

Cena: 89,90 € (cena s DPH)

Posted in záhrada

Záhrada: chutné polievky a omáčky? Pestujte polievkový strom…


Máte radi kvalitné vývary? Ligurček s petržlenom sa Vám už prejedol? Mám tu tip na skvelú rastlinu, ktorá dokáže s polievkami divy. A nielen to.

Tento strom Vás dokáže zaujať už na prvé počutie a čo potom na prvý pohľad? Zelenina málokedy totiž dokáže dorásť do tak veľkých rozmerov, ako tento, zo začiatku nenápadný stromček. A jeho názov vystihuje len jednu z možností pre čo sa ho oplatí pestovať. Jeho listy vyrastajú z centrálnej stonky párovo oproti sebe a sú úzke a dlhé asi 10-15cm. Vyvíjajú sa od neskorej jari a jej farba postupne prechádza počas leta do tmavozelenej farby. V popise čo sme k tejto rastline dostali, sa píše, že jej listy majú na jar purpurovú farbu, no náš strom sa asi pomýlil, alebo ho máme iba krátko (druhú sezónu, z toho prvú už mal listy, keď sme vysádzali), lebo na jar mal svetlozelené listy. Ich chuť je kombináciou chutí ligurčeka (maggi), cesnakových a cibuľkových výhonkov, poprípade pažítky.

Zaujal Vás tento článok a nechcete si nechať ujsť ďalší? Prihláste sa na odber noviniek a nič Vám už neujde

Join 100 other followers

Mladé listy sa používajú do polievok (2-3 listy s kombináciou vetvičky ligurčeka, alebo 5-6 listov samostatne) a dodávajú nezameniteľnú chuť, čerstvé sa môžu použiť do šalátov, omáčok, na rôzne marinády na mäso. Vynikajúce sú na ochutenie praženice. Listy sú nutrične veľmi bohaté – až 10% zloženia tvoria bielkoviny, ktoré sú hodnotnou zložkou ľudskej stravy. K jeseni sú staršie listy vhodné na prípravu aromatického bylinného čaju. Osobne som túto sezónu vyskúšal listy vysušiť a rozomlieť na sypké korenie. Pridávame ho ako korenie do polievok a chutí to rovnako ako čerstvé listy.

Polievkový strom
Náš krásavec v auguste 2018, keď mal výšku asi 1,5m

Polievkový strom navyše patrí medzi významné čínske liečivé rastliny – listy a mladé výhonky majú silnú antioxidačnú schopnosť využívanú v prevencii civilizačných ochorení, popisované sú aj ich analgetické (bolesť tíšiace) aj antidiabetické účinky. Priaznivci zdravého životného štýlu iste ocenia ich výrazné detoxikačné účinky, pre ktoré sú mimoriadne vhodné ako jarná očista tela. Zdroj: zelenykurier.sk

Upcycle Windows 7 petition image

Polievkovému stromu by sa u nás malo dariť v polohách, kde teploty v zime neklesajú príliš pod – 20°C. Mladé rastliny by sa do 3 roku mali chrániť v oblasti kmeňa proti mrazom obalením, potom sú plne mrazuvzdorné. Na jeseň zhadzujú kompletne listy aj s centrálnymi stonkami a ostane iba holý kmeň, tak sa nezľaknite, že vám ho niekto ošklbal, ako sa to stalo mne. Avšak pozor, strom rastie veľmi rýchlo a narastie do výšky až 10 metrov. Odporúčam použiť rez vo výške, ktorú ešte uznáte za vhodnú. Strom sme zasadili na jar 2018 a mal výšku asi 40cm, už prvý rok dorástol do výšky asi 1,5m. Po ďalšom roku máme asi 2,5m strom. Staršie stromy kvitnú bielymi silne voňavými kvetmi na začiatku leta. je úplne nenáročný na pôdu, obľubuje slnečné stanovisko, poprípade polotieň, potrebuje pravidelnú zálievku ináč listy rýchlo uschýnajú na krajoch.

Polievkový strom mleté korenie
Usušené a mleté listy používame ako korenie do polievky.
Posted in Uncategorized

6 tipov pre ekostrechu – infografika


Zdroj: Celý článok nájdete na stránke Krytina.sk

  1. Stavajte len taký veľký dom, ako skutočne potrebujete  
  2. Dajte si naprojektovať strechu, ktorá bude spĺňať najprísnejšie tepelno-technické požiadavky 
  3. Využite pasívne prvky vedúce k úsporám energií 
  4. Použite materiály, ktorých výroba zanecháva čo najmenšiu uhlíkovú stopu 
  5. Budujte zelené strechy 
  6. Využite strechu na výrobu energie
Infografika
Posted in zelená strecha

Ako na zelenú strechu svojpomocne – časť druhá


V prvej časti seriálu som Vám predstavil históriu, intenzívny a polointenzívny druh zelených striech, ktoré sú však na svojpomocné vyhotovenie náročné, hlavne čo sa týka prevedenia a potreby odbornej spolupráce so statikom od začiatku plánovania stavby s takouto strechou. Dnes si predstavíme najjednoduchší druh, ktorý si vieme zhotoviť aj sami. Aj keď ideálne je zhodnotiť svoje sily a vedomosti, na menších plochách ako sú garáže, nevyužité ploché prístrešky, altánky, či dielne, si vieme svojpomocne rozšíriť prírodu o prvok, ktorý prospeje zmierneniu už aj tak vysokých horúčav v letných mesiacoch.

Extenzívna strecha

Je najčastejším typom zelených striech, nakoľko jej skladba je vhodná aj na rekonštrukcie stávajúcich plochých striech, bez veľkého stavebného zásahu. A ako si uvedieme ďalej, sú vhodné aj na svojpomocnú realizáciu. Je osadená nenáročnou nízkou vegetáciou – rozchodníkmi, sukulentami, trávami a machmi, ktoré sú nenáročné na údržbu a vydržia aj intenzívne slnko a menej časté zrážky.

Extenzívna strecha

Tieto strechy sú relatívne bezúdržbové. Údržbu prevádzame minimálne vždy na jar, skontrolovaním stavu rastlín, odstránením odumretých a doplnením nových. Taktiež sa odporúča doplnenie živín prihnojením, ideálne tabletami s postupným uvoľňovaním. Na konci leta môžeme znovu skontrolovať stav rastlín, poprípade odstránime náletové trávy a dreviny, ktoré by mohli časom spôsobiť udusenie vegetácie.

Skladba pozostáva z vrstvy nízkych rastlín výšky 20 až 200mm, vysadených v substráte hrúbky 20-50mm. Substrát je založený na báze vulkanických tufov, minerálnej drte, zeolitu, kôrového kompostu a iných recyklovaných a prírodných komponentov.

Ďalšou vrstvou je drenážna a hydroakumulačná vrstva. pri niektorých systémoch je to jednoliata systémová doska, pri iných systémoch sa skladá z vrstiev. Jej hrúbka je od 50 do 100mm v závislosti na zložení a výrobcovi.

Ďalej nasleduje hydroizolácia, čo je najdôležitejšia časť skladby. Táto vrstva sa musí urobiť dôkladne a precízne. Zároveň musí byť z materiálov zabraňujúcich prerastaniu koreňov rastlín. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú štandardné vrstvy a to geotextília, tepelná izolácia stropu z minerálnej vlny pri nových strechách alebo pôvodná strešná skladba pri rekonštrukciách a nosná konštrukcia strechy. Celková hrúbka extenzívnej časti strechy je teda maximálne 15 cm a jej hmotnosť 50-150kg/m2. Je vhodná na strechy až do sklonu 45° pri použití dodatočného ukotvenia.

4 kroky k extenzívnej streche

Ak sme si nie istý únosnosťou konštrukcie, je vhodné privolať statika na posúdenie, no ako som hore písal, extenzívna strecha je vhodná na rekonštrukciu väčšiny pôvodných plochých striech. Zároveň je potrebné urobiť atiku na všetkých stranách strechy a osadiť prepady na odvod nadbytočnej zrážkovej vody.

Krok 1: 

Ak sa necítime na zváranie hydroizolácie, môžeme použiť aj kvalitnú jazierkovú EPDM fóliu. Vďaka jej odolnosti a hlavne veľkým rozmerom je možné minimalizovať potrebné zváranie. Na pôvodnú strechu, či novú tepelnú izoláciu je potrebné najprv prestrieť geotextíliu (300g/m2) a na ňu roztiehneme fóliu. Kraje upevníme napevno pomocou líšt na to určených. Prelepíme vodotesne spoje, odtoky, pripevníme záchytné lišty štrkovej drenáže, ktorá sa používa pri strešných vpustiach.

Krok 2: 

Ohraničené časti pre strešné vpuste prekryjeme geotextíliou a zasypeme štrkom. Tým zamedzíme zanášaniu a upchatiu vpustí. Geotextíliou prekryjeme aj zbytok plochy aby sme zabránili pretrhnutiu hydroizolácie pri ukladaní substrátu.

Krok 3: 

Ďalším krokom je pridanie vrstvy substrátu. Nakoľko sa dodáva väčšinou v tzv. big-bagoch je vhodné si na túto činnosť zabezpečiť dodanie na aute s ramenom alebo zaobstarať žeriav, minimálne však stavebnú kladku a pomocníkov. Substrát sa rozprestie v hrúbke 20 až 50mm. Celistvosť môžeme “rozbiť” vytvorením štrkových chodníčkov.

Krok 4: 

Posledným krokom je vysadenie rastlín a to buď samostatných rastlín, odrezkov alebo položením už hotového extenzívneho koberca. Výhodou takéhoto koberca je dosiahnutie okamžitého efektu zelenej strechy, no je vykúpená vyššími nákladmi. Je to už na Vás či sa rozhodnete čakať na úplné zazelenanie alebo je pre Vás dôležitý okamžitý výsledný efekt.


A aby sme len neteoretizovali znalosti, odporúčam si pozrieť videá Zuzky a Janka Matúšovcov, mladého páru, ktorými sa vždy rád inšpirujem na ich Youtube kanály.

Priame odkazy na ich seriál o zakladaní zelenej strechy svojpomocne:
Úvod k zelenej streche – 1.časť
Úvod k zelenej streche – 2.časť
Zakladanie zelenej strechy – 3.časť / atika, pokládka EPDM, chrliče
Zakladanie zelenej strechy – 4.časť / výsadba

Join 100 other followers
Posted in Recepty

Recepty: Čínska ostrokyslá polievka


Každoročne v decembri pred Vianocami pripravujem obľúbenú čínsku ostrokyslú polievku. Je to taká naša tradícia. A napriek tomu, že jej stále urobím za veľký hrniec, nemá dlhú životnosť. No a takto ju pripravujem ja.

Čína, krajina mnohých chutí

Čo budeme potrebovať

Postup

Kačacie stehná opláchneme, orežeme nadbytočný tuk, necháme len približne polovicu, aby vývar nebol veľmi mastný (z orezaného tuku si samozrejme vypečieme oškvarky). Postavíme veľký hrniec vody, do ktorej vložíme stehná a varíme, kým nie sú úplne uvarené. Počas varu oberáme penu odpeňovačkou, nech je vývar ako tak číri. Z vývaru vyberieme stehná, necháme vychladnúť, ideálne na balkóne a vykostíme ich. Vývar si precedíme, no nie je to potrebné.

Originálne servírovanie v polievkových miskách

Všetky ostatné pevné prísady si nakrájame na drobno. Mäso, huby, bambusové výhonky a mrkvu na tenké pásiky a tofu na kocky, ktoré sme si prichystali prvé a namočili v sôjovej omáčke. Takto nachystané prísady vložíme do vývaru, ktorý sme medzitým postavili na mierny oheň, osolíme, ochutíme čínskym a bielym korením, pridáme cukor, chilli omáčku, sójovú, ustricovú a hubovú omáčku, sezamový olej, víno a ocot. Zmes prevaríme ešte asi 30-45 minút.

Môj osvedčený postup ochutenia: Ocot pridávame podľa potreby, ja zvyknem postupne po 1 lyžici ryžového a balsamica, premiešam a ochutnám. Ak je potrebné pridám ešte jednu dávku a pred koncom varenia ešte raz vyskúšam ostrokyslosť. Ak je potrebné, tak ešte pridám aj ocot a chilli. Chuť môžeme ešte doladiť Maggi tekutým korením (alternatívne ak mám čerstvé bylinky – ligurček a list z polievkového stromu, tieto vložím do vody už pri varení kačacích stehien a po dovarení vyhodím)

Pred ukončením varu si rozmiešam Solamyl vo vlažnej vode (cca 3PL na 1l vývaru) a postupne pridávam do vývaru za stáleho miešania, kým nedosiahnem dostatočnú hustotu. A prichádza na rad už len posledná prísada a to vajcia. Tie si poriadne rozmiešame v miske a vylejeme bez miešania do polievky. Zamiešame až keď sa trochu zrazí!!!

Naberieme najlepšie ešte horúce do misiek a podávame.

A takto to vyzerá u nás na stole

Ak sa Vám moje články páčia, prihláste sa k pravidelnému odberu a už nikdy nezmeškáte novinky z blogu Záhrada na streche

Join 100 other followers

Pozri aj predchádzajúci článok: 5 kníh ktoré by nemali chýbať v knižnici záhradkára

Posted in Tipy, triky a nakupovanie, Uncategorized, záhrada

5 kníh, ktoré by nemali chýbať v knižnici záhradkára.


Ako mnohí z Vás v dnešnej dobe aj ja sám čerpám veľa nápadov a inšpirácií z internetu, no pri tom množstve informácií mám rád, keď si tie najdôležitejšie viem prečítať aj mimo domu alebo bez zapnutia PC. Samozrejme, že zaujímavé veci si rád vytlačím, no niekedy je to dosť náročné (tlačiť 350 stránkovú knižku – podotýkam voľne stiahnuteľnú, je už naozaj na nervy a aj keď mám úspornú atramentovú tlačiareň, je to časovo zdĺhavé). Preto si rád vždy, keď môžem a viem, že to stojí za to, zaobstarám radšej knihu.

Chcete byť informovaný o aktuálnych článkoch? Prihláste sa k odberu a už nezmeškáte ani jeden!

Po napísaní článku a “Troch sestrách” som si urobil zoznam, kníh, ktoré si musím kúpiť a prečítať. Z celého tohto zoznamu mám zatiaľ iba jednu knižku, no aj tá zatiaľ leží na poličke, čakajúc na prečítanie. čoskoro to však napravím. A teraz ten sľúbený zoznam.

Louise Riotte: Mrkva ľúbi paradajky

Na pohľad útla kniha, no obsahom veľmi nápomocná, či už pre začiatočníkov, ale aj ostrieľaných záhradkárov. Prvýkrát vyšla v roku 1975 a odvtedy sa umiestňuje na prvých miestach v predaji. Neviete prečo Vám nevyšla úroda hrachu zasadená pri cibuli? Prečo paradajky hnijú pri stopkách, keď sú vysadené na hriadke, kde ste mali minulý rok zemiaky? Na všetky tieto otázky dostanete odpovede v tejto knihe. Samozrejme odporúčam aj druhú knihu autorky Ruže ľúbia cesnak.

Bill Mollison a Reny Mia Slay: Úvod do permakultúry

Kniha od “otca” permakultúry, ako nazývajú autora, je dobrým úvodom do tejto problematiky. Aj keď je kniha písaná globálne, je napísaná zrozumiteľne. No ak sa chcete dozvedieť skôr o permakultúre nášho prostredia, siahnite po knihách od autorov žijúcich v našich končinách.

Oficiálny text vydavateľa: Kniha vhodná pre záhradkárov, chovateľov, poľnohospodárov, architektov, ekonómov a všetkých ostatných ľudí, ktorí majú záujem na zlepšovaní života na planéte Zemi vás jednoduchým spôsobom uvedie do permakultúry, ktorá je systémom pre navrhovanie trvalo udržiteľných ľudských sídiel. Permakultúra (permanentná/trvalá – kultúra) je prístup k životu, založený na etickom využívání krajiny, ktorý kombinuje mikroklímy, rastliny, zvieratá, pôdu, vodné hospodárstvo, štruktúry a ľudské potreby do vzájomne komplexne spolupracujúcich, produktivnych komunít.

Igor Ljadov: Minimum práce – maximum úrody

Na internete som narazil na metódy Igora Ljadova, ktorý v podmienkach drsného severného Ruska dokáže pestovať zeleninu v biokvalite a veľkých výnosoch. Ideálne metódy pre pestovateľov v našich podmienkach.

Oficiálny text vydavateľa: Kniha v slovenskom jazyku Minimum práce – Maximum úrody popisuje inteligentnú záhradu Igora Ljadova, v ktorej aj napriek drsnejším klimatickým podmienkam na severe Ruska dosahuje nadmerné výnosy biozeleniny bez použitia syntetickej chémie. Metóda pestovania Igora Ljadova je vhodná do všetkých polôh na Slovensku a Česku vrátane podhorských a horských oblastí a do všetkých typov pôd.

Annelore Bruns a Susanne Bruns: Biozáhrada – praktická príručka

Oficiálny text vydavateľa: Čerstvé ovocie a zelenina zo záhrady priamo na váš stôl Prírodné pestovanie ovocia a zeleniny neobohacuje len možnosti nášho stravovania, ale odhaľuje aj súvislosti medzi svetom rastlín a zvierat, zemou, vesmírom a človekom. Pozorovať klíčenie a rast rastlín a pomáhať im pri tomto procese, prežívať neustále sa meniacu hru prírodných dejov, to všetko prináša radosť z práce pod šírym nebom. Autorky nám podrobnou, stručnou a presnou formou ponúkajú poznatky potrebné na úspešné pestovanie a zber zdravého ovocia a zeleniny bez chemických látok. Praktická kniha s množstvom tipov pre každého, kto dokáže oceniť chrumkavé šaláty, voňavé rajčiny, aromatické koreniny a lahodné ovocie z vlastnej záhradky.

I.Hričovský a Boris Horák: Ivan Hričovský záhradkárom – Diár

Záhradkárom asi prof.Hričovského predstavovať netreba. Aj napriek svojmu veku nerpestáva radiť a odovzdávať svoje skúsenosti svojim študentom a odbornej aj laickej verejnosti. Z jeho diel vyberám práve túto knihu, nakoľko ma zaujal svojou koncepciou diáru, kde na jednom mieste človek získa návody a rady a zároveň si môže dopisovať aj svoje poznatky.

Oficiálny text vydavateľa: Nestor slovenského ovocinárstva a záhradkárstva profesor Ivan Hričovský prichádza na slovenský knižný trh s ďalšou novinkou pre nadšencov záhradkárských prác – DIÁR: Ivan Hričovský záhradkárom. V tejto plnofarebne ilustrovanej nadčasovej publikácii nájdete mnoho cenných námetov a návodov pre vaše práce v záhrade. Na 224 stranách má diár popri uverejnených praktických radách miesto aj pre vlastné dopisovanie rôznych nápadov a postupov, odporúčaní, tipov a rád, ktoré môže každý z nás získať od priateľov, na výstavách, z televíznych alebo rozhlasových relácií, či z časopisov, novín, odbornej literatúry alebo z internetu. Postupným dopĺňaním poznatkov na stránky sa tak diár môže stať vaša osobná Múdra kniha záhradkára.


martinus.sk Online kníhkupectvo BUX.sk PantaRhei.sk knizne pribehy

Veľa z Vás určite pozná aj iné knihy, ktoré ste zdedili, alebo dostali do daru, alebo ste na ne natrafili pri svojich nákupoch. Budem rád, ak sa o ne podelíte v komentári na konci stránky. A ak by sa ich nazbieralo viac, možno sa dočkáte ďalšieho článku.

Posted in záhrada

Záhrada: vyskúšajte pestovanie zeleniny ako severoamerický indiáni.


Každoročne pestujeme na jednom políčku iba tri druhy zeleniny: sladkú kukuricu, fazuľu a cukety poprípade iný druh tekvice na skúšku (minule to bolo Hokaido).

Pozemok pre tri sestry
Rok 2019 – kukurica, cuketa, na spodnom okraji skorá a neskorá fazuľa, zboku cibuľa.

Ani som netušil, že tieto tri plodiny boli základom jedálnička severoamerických Indiánov a už vôbec nie to, že ich indiáni z kmeňa Cherokee vo svojej mytológii označovali ako “Tri sestry” a boli to pre nich posvätné plodiny. Ich kombináciou si Indiáni zaistili základný zdroj kalórií vrátane dôležitých minerálov a vitamínov prakticky po celý rok. Ich poľnohospodárstvo a pestovanie týchto plodín malo blízko tomu, čo dnes poznáme pod názvom polykultúrne pestovanie rastlín.

“Polykultúra znamená mnohodruhová kultúra, druhy sú rôzne premiešané na jednom záhone. Rastliny si v nej pomáhajú a konkurujú a spomínajú pri tom nostalgicky na staré časy, keď v prírode rástli ich predkovia voľne a divoko, kde ich napadlo a o hriadkach a nezáživných monokultúrach se im nočné mory ešte ani len nesnívali.”
Definícia z knihy “Kompletní návod k vytvoření ekozahrady a rodového statku” od Jaroslava Svobodu

Kukurica je totiž ideálnym základom ľudskej stravy. No neobsahuje dôležité aminokyseliny (lyzín a tryptofán) a vitamíny (Ryboflavín – vitamín B2 a niacín – vitamín B3). Tieto látky sú obsiahnuté vo fazuli. Tekvice sú zase vynikajúcim zdrojom vitamínu A a z ich semien sa dá získať kvalitný rastlinný olej, ktorý kukurica a fazuľa nemajú.

A prečo sú vlastne tieto plodiny vhodné na spoločné pestovanie? Zistilo sa, že tvoria dokonalú symbiózu a navzájom využívajú všetky dostupné podmienky, no zároveň sa dopĺňajú, čím dokážu priniesť úrodu aj bez záhradníckych prác.

Tekvice sa rozprestrú na prízemí a svojimi veľkými listami zatienia pôdu a tým poskytnú ochranu pred vysychaním zeminy a zamedzia rastu buriny.
Kukurica slúži ako vhodná opora pre popínavú fazuľu, čím odpadá jej kolíkovanie, alebo výroba podpornej konštrukcie. Naviac svojimi koreňmi vylučuje do zeme cukry, ktoré predstavujú ideálnu výživu pre dusík zadržiavajúce baktérie, žijúce v koreňovom systéme fazule.
Fazuľa pomocou baktérií, žijúcich v koreňovom systéme púta do pôdy dostatok vzdušného dusíka,čím dokonale “hnojí” seba, kukuricu aj tekvicu.

Prečítajte si tiež: 5 kníh, ktoré by nemali chýbať v knižnici záhradkára.

Svojím výškovým rozpoložením dokážu rastliny oveľa lepšie využiť na spoločnej ploche slnečné svetlo pre fotosyntézu ako pri pestovaní samostatne. Taktiež vytvárajú vlastnú mikroklímu, ktorá znižuje potrebu zálievky a likvidácie buriny s vysokým výnosom úrody

Ako na to

Tento spôsob budem skúšať na ploche asi 3×4,5m podľa priloženého obrázku. Tmavšie polia zobrazujú kopček priemeru asi 45cm a vysoký 10cm, sem budeme sadiť kukuricu a fazuľu, svetlejšie polia zas kopček priemeru asi 30cm rovnakej výšky, sem budeme sadiť tekvicu.

Políčko

Prvá sa vysádza kukurica koncom apríla až začiatkom mája, keď už pominie hrozba celodenných mrazov. Nakoľko rastie pomaly, necháme jej náskok, aby potom mohla poslúžiť ako opora. Zasejeme semiačka a to tak že si v strede kopčeku urobíme 5 dierok, do ktorých vložíme po dve semiačka, toto zopakujeme v každom kopčeku. Keď je už z kukurice rastlinka vysoká asi 12-15 cm, vysejeme okolo fazuľu tak, že urobíme okolo kukurice 3 diery do ktorej vložíme po dve až tri semiačka fazule.Zároveň vysadíme aj tekvicu a to tak že do menších kopčekov urobíme 2 diery na protiľahlých krajoch a vložíme po 3 semiačka tekvice. Ak je potrebné, pomôžeme rastlinkám fazule uchytiť úponky na stonky kukurice.

Avšak pozor, ak je kukurica nahusto, necháme len najsilnejšie tri rastliny. Fazuľu zas preriedime tak, aby sa na jedno steblo kukurice plazili dve rastliny. Fazuľu volíme polopopínavú odrodu, ktorá nenarastie do výšky viac ako 2 metre, aby umožnila rásť aj kukurici. Z tekvíc je vhodná hociktorá odroda cukety alebo odroda Hokaido.

Ak sa Vám moje články páčia, prihláste sa k pravidelnému odberu a už nikdy nezmeškáte novinky z blogu Záhrada na streche

Použité články ako inšpirácia k napísaniu článku:
Lowtech Institute – EN
Potravinové zahrady – CZ
Plní elánu – SK

Posted in Recepty

Likér z plodov bazy čiernej – dve verzie


Na okraji pozemku nám rastie baza, kvety používame na sirup, no z toho nám stačí pár fliaš. Riešili sme dilemu, čo so zvyškom a v lete 2017 sme sa rozhodli , že vyskúšame urobiť likér. A to hneď dva druhy, lebo ja mám rád rumový základ a drahá vodkový.

Verzia s vodkou

Na túto verziu som použil kvalitnú vodku, no kto chce, môže použiť rum alebo domácu slivovicu, ktorú ja osobne neodporúčam, nakoľko potom prerazí chuť.

Na jednu dávku budeme potrebovať:

  • 1 liter pre lisovanej šťavy z bazových plodov
  • 500g cukru
  • 1ks celá škorica
  • 5-10 ks klinčeky celé
  • 0,5 litra vodky

Postup

Odstopkované bobule premyjeme a odšťavíme. Šťavu premiešame s cukrom, pridáme koreniny, privedieme k varu a varíme 10 minút. Zmes necháme vychladnúť, ideálne cez noc. Na druhý deň precedíme cez gázu a pomiešame s alkoholom. Nalejeme do čistých fliaš, uzavrieme a odložíme do chladu a tmy.

Likér s rumom
Obrázok od RitaE z Pixabay

Verzia s rumom

Na túto verziu som použil kvalitný rum, lebo tie lacné mi vôbec nechutia.

Na jednu dávku budeme potrebovať:

  • 2 litre prelisovanej šťavy z bazových plodov
  • 1 liter vody
  • 750g cukru
  • 1 vanilínový cukor
  • 8-12 lyžíc silnej čiernej kávy
  • 0,5 litra rumu

Postup

Odstopkované bobule premyjeme a povaríme s vodou asi 15-20 minút. Zmes necháme vychladnúť a odšťavíme. Do šťavy primiešame cukor a necháme zvrieť, pridáme vanilínový cukor a varíme ešte 3 minúty. Nakoniec pridáme uvarenú čiernu kávu a opäť trochu prevaríme. Necháme vychladnúť. Do vychladnutej šťavy prilejeme rum, poriadne premiešame a cez gázu prelejeme do fliaš. Dostaneme asi tak 1,7 litra veľmi lahodného likéru. Fľaše uzavrieme a odložíme do chladu a tmy.

Likér vo fľašiach
Obrázok od RitaE z Pixabay

Môj tip:

Na odšťavovanie používam nízkootáčkový odšťavovač od firmy KLARSTEIN, nakoľko ten klasický na kuchynský robot sa mi podarilo zničiť po prvej dávke a ostal som s asi 0,2l šťavy bez odšťavovača a mixéru.

Nízkootáčkový odšťavovač

Klarstein Fruitpresso

Farba: Červená 
Počet otáčok: 70 ot./min
Rozmery: 19 x 37,5 x 27 (ŠxVxH)

Orientačná cena: 127.- €